Reebok Ragnar 2017 alebo Zdeno na Bielych útesoch

13. 10. 2017
Reebok Ragnar, to je svetovo najväčšia séria štafetových pretekov dlhších ako 24 hodín. Tímy sa schádzajú zo všetkých kútov sveta, aby v počte 10 (alebo aj menej) bežcov v priebehu dvoch dní a jednej noci zdolali trasu dlhú okolo 170 míl rozličným terénom.
Reebok Ragnar 2017 alebo Zdeno na Bielych útesoch

Koncom septembra prebehol Ragnar Relay v oblasti Bielych útesov na pobreží Veľkej Británie, na trase plnej dych vyrážajúcich scenérií. Náš vedúci bratislavskej predajne Zdenek nás reprezentoval spoločne s tímom zloženým zo 4 Čechov a 6 Poliakov. A aké sú jeho dojmy zo závodu?

"Cesta do Anglicka bola náročná. Letel som ešte len druhýkrát v živote a už teraz viem, že sa lietanie nezaradí medzi moje obľúbené spôsoby dopravy.

Ráno sa prebúdzame na hoteli a po krátkom breefingu na raňajky, kedy sme si ujasňovali komunikáciu s Poľskou polovicou tímu, sme vyrazili na štart. Check out z hotela pripomínal mravenisko. Desiatky bežcov v obrandovanom Reebok oblečení naozaj vyzerajú ako mravce - jeden ako druhý.

Auto, ktoré nám organizátori pridelili, sme si pekne "vyzdobili" a teraz doň hrdo naskakujeme a pádime na štart do Mote parku vzdialeného asi 15 min jazdy. Po pár aranžmá pred našimi česko-poľskými vanmi (aby sme potešili fanúšikov na sociálnych sieťach) mierime k štartovacej bráne. Sme skoro pri nej, keď sa rozospieva Freddie a jeho We Are the Champions. Jo, to sa hneď pozná, že prichádza silný hráč. :)

Prvých šesť úsekov beží poľská časť našej družiny. Hneď po štarte prvého poľského kolegu sa presúvame na štart prvého z českej posádky - mňa. Dostal som úseky 7., 17. a 27. - to sa dobre pamätá. Vzdialenosť úsekov sa mi postupne navyšuje: 4,5 míle, 6,6 míle a 9,2 míle. Záludnosťou týchto pretekov je, že aj keď máte závodného ducha, ani ten najkratší úsek nie je zadarmo.

Snažím sa zostať v pokoji, ale zároveň sa trochu namotivovať.

Jeho revír je všade, kde sa dá behať (teda všade), jeho tempo je vražedné, jeho protivníkom je on sám - Running Machine z Reebok CEE tímu.

Poľský tím si nemohol zapamätať moje meno, tak mi hovorili Running Machine. Nerozmlúval som im to.

Siedma etapa bola mojou najkratšou, ale po celodennom cestovaní v aute a deň predtým v lietadle sa nohám veľmi nechcelo. Len ťažko ma púšťali pod 3: 50 / km. Ešte že sa človek pri tej drine mohol aspoň kochať pohľadom na more, čajky a malé farebné rybárske domčeky.

tie pohľady za to naozaj stáli

Polovica etapy vedie po betónovom chodníku v bezprostrednej blízkosti mora, druhá už uteká po schodoch od mora na ľahkú trailovú cestičku. Poslednú míľu už vidím v otvorenej krajine kostolík a pred ním odovzdávku ďalšej etapy, takže šliapnem na plyn a už som tam.

Tímu sa zatiaľ darí, okrem jedného asi hodinového blúdenia si držíme dobré časy. Míša, Michal aj Kuba na svojich prvých úsekoch tiež vydali, čo šlo, a poriadne sme sa rozhýbali na našu druhú časť závodu.

Druhá časť začína znovu na pobreží na betónovom chodníku, rozdiel je len v tom, že je tma ako vo vreci a silno fúka. Čaká nás odporový tréning ako vyšitý.

Po predchádzajúcej etape, kedy som si trochu alibisticky posťažoval na pomalé topánky, som prezul a bežal s vetrom o preteky. Vedel som, že bude len rovina a betón, takže rýchla etapa sa sama ponúkala. Bol to najdivokejší úsek - rovina, betón, vietor, 40 minút spánku a trocha tímového hecovania, to je luxusný kokteil.

Celý tento blok sme odbehli v noci a napodiv ani neblúdili. Zato poľská časť tímu nás trochu potrápila. Keď Jakub končil svoj druhý úsek a mal odovzdať štafetu poľskej strane, na odovzdaní nikto nebol. Lietali sme po parkovisku a volali "Poland, Poland!" Tím sa našiel, ale bežec nie, ten totiž spal pri šume mora na tamojšej pláži a naše volanie nepočul. S oneskorením cca 10 min Wojcka vysielame na trať a trochu rozladene sa posúvame na náš posledný blok. Po ceste pomaly chladneme a plánujeme naše posledné etapy.

Ešte za tmy sme dorazili na štart 27. etapy, ktorá je povestná niekoľkých "naj" - najkrajšia, najdlhšia a najzložitejšia. Všade je tma, takže netušíme, do čoho sa prebudíme po cca 2 hodinách spánku v aute medzi sedačkami a na nich.

Nervozitou som dlho nespal a stíham východ slnka. Je nádherne. Sme nad mestečkom Eastbourne, na kopci nad morom, kde sa na nás usmievajú White Clifs.

Bolo nádherne

Hoci sme strhaní ako čučoriedky, na naše posledné etapy sa viac a viac tešíme. Výhľady napovedajú, že to bude stáť za to.

Posledná poľská etapa končí, dostávam náramok na ruku a pálim si užiť White Clifs. Pár zubov na mape s prevýšením napovedalo, že to miestami bude ostré, ale moje očakávania neboli naplnené - bolo to ešte horšie! Miestami som až nadával, že nemám horolezecké vybavenie.

Väčšina trasy vedie nad obrovskými Bielymi útesmi, nedá sa nezastaviť a aspon 10 sekúnd sa nerozhliadať. Nádherný pohľad, ľahké mravčenie v nohách a ide sa ďalej. Postupne ukrajujem zub za zubom, teda kopec za kopcom, prebieham niekoľkými pastvami s ovcami a hovorím si, že koniec už by ma celkom potešil.

Posledná štvrtina trasy sa odvracia od mora a dostáva sa na betónové chodníky do dediny. Zmena terénu a zmena kroku aj došliapnutí priniesla prekvapenie - v slabinách, lýtkach a chodidle sa ozýva jav, ktorý som už roky nezažil - kŕč. Také jemné šteklenie ma varuje, nech si dávam pozor a trochu upravím štýl. Posledný výbeh do kopca a poslednej pol míle po rovine. Vidím Míšu, ako čaká na odovzdávku. Akonáhle má pásik na ruke, padám na chrbát a len si užívam pocit vyčerpania, eufórie, radosti a exkluzívneho bežeckého zážitku, ktorý už možno nikdy nezažijem.

Nie je veľa času sa dlho váľať v tráve, šup na nohy a valíme. Zvyšok tímu má už rýchle etapy a tak k nim aj pristupuje. Na ďalšej odovzdávke na Míšu čakáme len pár minút, na svojom poslednom úseku si poriadne mákla. Michal hneď vyráža na svoju smrtiacu päťku, na ktorej už nechá všetko, takže ho na poslednú odevzdávku tak tak stíhame.

Posledných 10 km má na starosti Jakub, je uťahaný, ale odhodlaný ísť až do kómy.

Celý tím sa stretáva v cieli v Brightone, kde sa chystáme na posledných spoločných 200 m. Mne to nedá a idem Kubovi ústrety. Chytám ho cca pol kilometra pred cieľom. Dobiehajú ostatných a užívame si finiš, ako sa patrí.

Reebok Ragnar Relay

Vybojovali sme celkové štvrté miesto, avšak medzi európskymi tímami sme dobehli ako prvý, takže sme spokojní. Ešte viac než z výsledku sme nadšení z toho nezabudnuteľného zážitku zo závodu.

Čoskoro po dobehu sa mení náš motivačný prvok. Pred koncom to bola cieľová brána, po jej prebehnutí je to stánok s pivom. Zaslúžená odmena!

Tak na zdravie!


Čo hovoria naši zákazníci?

Ďalšia užívateľské recenzie »
Overený zákazník Pridané: 5. októbra 2017
100 %
Odporúča obchod
  • Kontaktovali ma pred poslanim
Milos Pridané: 26. augusta 2017
100 %
Odporúča obchod
  • Super komunikácia,ako náhle bol tovar zober prepravca na druhý den som ho mal doma.Super cena ja som spokojný *****

  Máte nejakú otázku? Potrebujete pomôcť? Zavolajte nám na +421 948 251 545

 

Podle zákona o evidenci tržeb je prodávající povinen vystavit kupujícímu účtenku. Zároveň je povinen zaevidovat přijatou tržbu u správce daně online; v případě technického výpadku pak nejpozději do 48 hodin.