Náš najmladší ambasádor sa chystá na Majstrovstvá sveta do Kene

Aký bol tvoj život pred tým, než si sa začal venovať športovej chôdzi?

Kým som sa nezačal venovať chôdzi, len tak som sa potuloval po sídlisku a vymýšlal lotroviny s kamarátmi. Jeden - dva krát do týždňa som chodil na atletické tréningy k nám do Šale, ale to bolo len také motanie sa.

Koľko ti bolo, keď si sa prvýkrát stretol s chôdzou ako športovou disciplínou?

Na prvé chodecké preteky som nastúpil pred rokom, ale to nemalo nič spoločné so športovou chôdzou, to bola len taká prechádzka. Nevedel som ani techniku, len som kráčal, ako tréner hovorí, “na nákup do Tesca”.

Čo alebo kto ťa k nej priviedol?

V Šali sme si mali vybrať disciplínu a ja som akože nič iné nevedel, a tak som si vybral chôdzu. Myslel som, že je to najľahšia disciplína, ale rýchlo som zistil, že opak je pravdou.

Kedy si si uvedomil, že chôdza je to, čomu sa chceš venovať?

V júni minulého roka som začal písať a volať trénerovi Petrovi Mečiarovi do Nitry, ktorý trénoval aj olympijskeho víťaza Maťa Tótha. Chcel som, aby ma trénoval. On nemal veľkú chuť, lebo mi neveril, že to myslím vážne. Takmer každý deň som za ním dochádzal 30 km zo Šale do Nitry a po pár týždňoch som zistil, že ma to čoraz viac baví, tréner ma začal chváliť a zrazu zistil, že by zo mňa niečo mohlo byť. V polovici prázdnin mi povedal, že môžem získať medailu na majstrovstvách SR žiakov a že tým pádom budem nominovaný na medzištátne stretnutie. Všetko sa to naplnilo a tým som vlastne odštartoval kariéru.

Ako tento šport ovplyvnil tvoj život?

Úplne. V júni som začal trénovať a v polovici prázdnin mi tréner povedal, že to so mnou vyzerá nádejne a že by ma chcel mať pri sebe v Nitre, aby so mnou mohol každý deň pracovať. Veľmi som sa tomu potešil, okamžite som súhlasil a povedal mame, že chcem ist do Nitry. Tréner mi vybavil v Nitre školu aj internát, hoci to nebolo jednoduché. Internát som dostal až 3. septembra, keď už začala škola.

Mal si od začiatku oporu, alebo ťa od športu skôr odrádzali?

Moja mama aj súrodenci, ktorých je 11, ma povzbudzovali a všetci mi povedali, že je to životná šanca a musím ju využiť. Tešili sa, že som ukázal, že niečo vo mne je, a boli na mňa hrdí, že si ma tréner zobral do Nitry.

Predpokladám, že rodina je aj teraz tvoju najväčšiu oporou?

Áno, s mamou si každý deň aj viackrát telefonujem. Cez víkendy chodím domov, no niekedy nejdem aj tri týždne, keď som na sústredení. A veľkou oporou je samozrejme môj tréner, lebo neviem, či nejaký tréner robí pre svojho zverenca toľko ako on pre mňa.

Ako sa ti darí skĺbiť školu s trénovaním?

Navštevujem základnú školu v Nitre a velmi ďakujem pani triednej učitelke Brezinovej a pánovi riaditeľovi Rusovi, že mi vytvárajú super podmienky, aby som mohol trénovať aj dvojfázovo a aby som mohol chodiť aj na sústredenia. Som im za to veľmi vďačný. Aj keď nie som nejaký slávny žiak, snažím sa v škole učiť v rámci mojich možnosti.

Ako prebieha tvoj klasický tréningový deň?

Režim máme vačšinou taký, že ráno idem na 8:00 na tréning, odtrénujem a na 10:00 som v škole. Po obede idem na tréning o 15:00. Potom sa ešte venujeme posilňovaniu, strečingu a idem na regeneráciu, ktorú mám priamo na športovom gymnáziu, kde som na internáte. Večer idem spať okolo 21:00. Keď som na sústredení, je to podobné, akurát nejdem do školy a ešte viac sa venujem iným veciam ako napríklad plávaniu a kompenzačným cvičeniam.

Keď máš deň blbec, čo ti dodáva novú energiu a motiváciu?

Je pravda, že nie každý deň to v tréningu ide a vtedy je to ťažké. Uvedomujem si však, že bez tvrdej prípravy, odriekania a množstva nachodených kilometrov sa k svojim cieľom nedopracujem. Preto sa snažím každý deň pracovať naplno, aby som si nemohol vyčítať, že som niečo zanedbal. Nehovorím, že budem druhý Matej Tóth, ale aj on bol 16 ročný chalan ako ja, makal poctivo a tvrdo, tak prečo by som nemohol byť aj ja úspešný športovec a chodec?

Máš nejaký športový vzor, ktorému by si sa chcel vyrovnať?

Som hrdý, že práve v mojej disciplíne má Slovensko majstra sveta a olympijskeho víťaza, ktorého vychoval môj tréner, a som šťastný, že sa s Maťom Tóthom aj poznám osobne. Dokonca mi daroval dvoje chodecké tenisky a ďaĺšie oblečenie, za čo mu ďakujem.

Vďaka pretekom už si sa pozrel na rôzne miesta. Baví ťa cestovanie? Kde sa ti páčilo najviac?

Keďže sa chôdzi venujem len od júna, ešte som toho veľa nevidel, ale už len to, že môžem chodiť na sústredenia na Štrbské pleso, je pre mňa zážitok. Trénovať tam, kde všetci najlepší športovci, je super. Tento rok však začínam cestovať viac. Navštívil som Lugano v Švajčiarsku, Podebrady v Česku a teraz sa teším na MS do 17 rokov do Kene.

Aký je tvoj športový cieľ?

Dlho bolo mojím cieľom splniť limit práve na MS do 17 rokov v Keni. Teraz, keď sa mi to podarilo, urobím všetko pre to, aby som nesklamal. Tréner hovorí, že na to mám, a ja mu verím. Zatiaľ sa vždy jeho názory a prognózy potvrdili.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa šťastia v Keni.

Aj ja ďakujem.