Ultramaratónec Tadeáš: "Behám do práce, šetrí to čas"

Tadeáš, tvojou vášňou sú ultra-traily. Kedy a ako si sa k behaniu tak dlhých tratí dostal?
Ja som vlastne nejako klasický jogging preskočil. Po asi dva a pol mesiacoch, čo som presedlal z cyklistických tretier do bežeckých tenisiek, som si zabehol januárovú 24 hodinovku na Lysej hore. Spomínam si, že som musel dokladať potvrdenie rodičov a skoro som tam umrel na bolesť nôh. :-D Potom som mal zase bežeckú pauzu, jazdil som na bicykli a začal boxovať. Vlastne nebehám nijako dlho. Dá sa povedať, že tento rok je to asi 3. sezóna.

A ako si sa vlastne dostal k behu všeobecne?
Od malička som hral futbal. Bol som ale veľký antitalent. Zároveň ma vždy fascinovala cestná cyklistika. Asi v 16 rokoch som sa na futbal vykašľal, išiel na brigádu a kúpil si svoj prvý cesťák. Lenže cez zimu sa veľmi jazdiť nedalo, tak som začal behať.

Ako v súčasnosti vyzerá tvoj bežný tréning? Koľko toho priemerne naběháš za týždeň?
Veľa záleží na fáze prípravy. A tiež na časových možnostiach. Skĺbiť beh, prácu a školu je niekedy ťažké. Každopádne medzi tréningovými blokmi zaraďujem tzv. flákací týždeň. To nabehám do 80 km. V objemovej fáze cez zimu to niekedy prešvihne 160-180 km týždenne, väčšinou v kopcoch. To mám potom pocit, že naozaj nerobím nič iné, než behám. :-) Na jar potom zaraďujem cesťák. To je srdcovka, bez nej by to nešlo. Dôležitá je aj regenerácia. Sauna, masáže ... Niekedy to ide ale bohužiaľ trochu do pozadia, času je naozaj málo.

Stalo sa ti niekedy, že ti napríklad ušiel autobus, tak si si jednoducho pár desiatok kilometrov niekam dobehol?
Takto spontánne nie. Niekedy jazdím z Brna domov, do Frýdku, na bicykli. Alebo behám do práce a z práce, to dá tiež pár desiatok km. Je fajn to takto spojiť, pretože tým človek ušetrí pomerne dosť času.

Trúfaš si odhadnúť, koľko km máš v nohách od začiatku svojej bežecké kariéry?
Netrúfam. Ale povedal by som, že to bude oveľa menej, než si myslím. :-)

Aké to je bežať ultra-trail? 
Nie je ultra ako ultra. Dá sa bežať 45 km po rovine v lese a tiež to parametrami spadá pod "ultra-trail". Som ale houby bežec, viac mi vyhovuje vzdialenosť okolo stovky, veľké prevýšenie a technická náročnosť. Keď sa k tomu pridá dážď a blato, som vo svojom živle. Bežať také poriadne "kilo" je ako prežiť niekoľko intenzívnych dní svojho života v 15 hodinách. Je to niečo jedinečného.

Mávaš počas neho niekedy krízy, a ak áno, ako ich riešiš?
Samozrejme k tomu patrí aj kríza, bez nich by to nebola taká sranda. Zaručený recept na krízu nemám. Keď je to klasický "hlaďák", musí do seba človek akurát niečo dostať. Horšie je, keď to žalúdok neprijíma. Raz som sa z takej kardinálnej krízy nemohol dostať asi päť hodín. Pokiaľ ale funguje psychika, dá sa prekonať každá. :-)

Čo ťa na tom najviac baví, aká je tvoja motivácia?
Mám rád hory, prírodu a svojím spôsobom aj samotu. Niekde pod hrubou vrstvou lenivosti mám v krvi asi schované trocha extrému. Samotné preteky sú síce dôležité, ego tam dostáva poriadne nakŕmiť. Nesmie to ale prerásť človeku cez hlavu, dôležitejšie je mať radosť zo samotného pohybu v horách. A navyše som absurdne pomalý, ale na tratiach sa to našťastie relatívne zmaže. :-)

Podpisuje sa behanie dlhých tratí na tvojom zdraví, či už v dobrom alebo v zlom?
Určite podpisuje. Veľmi nebývam chorý, lepšie zvládam únavu, do istej miery aj stresové situácie. Čo sa týka zlých vplyvov, bežecké zranenia sa mi nevyhýbajú. Nepovedal by som však, že je to záležitosťou čisto dlhých tratí. U bežcov na kratšie trate, hlavne cestárov, ktorí hobľujú asfalt, je pri vyššej intenzite riziko zranenia vyššie. Na dlhých tratiach je fajn, že sa do dobrej formy človek dostane takým pomalým popobiehaním a klusaním. Všeobecne sa dá povedať, že čím je úroveň viac výkonnostná, tým viac musí človek tréning kompenzovať.

Môže behať ultra-trail ktokoľvek, alebo sú dôležité nejaké parametre, či už z hľadiska fyzickej kondície, psychiky či ľudských vlastností?
Keď takéto preteky behám ja, môže naozaj ktokoľvek. : D Samozrejme je fajn, keď sa ide človek pred stokilometrovým pretekmi párkrát prebehnúť alebo vyšľape nejaký ten kopec. Podľa môjho názoru je však zvládnuť taký závod v časovom limite oveľa jednoduchšie, než zabehnúť 10 km za 35 minút. Z hľadiska psychiky a ľudských vlastností asi ultra-trail priťahuje určitú skupinu ľudí. Na druhú stranu tieto preteky samotnú osobnosť tiež veľmi formujú.

Ako sformovali teba?
Myslím, že dokážem byť oveľa trpezlivejší ako predtým. Zvykol som si byť dlho sám, rád vyrazím napríklad do Tatier, kde tri, štyri dni trénujem a bavím sa len s kamzíkmi. Na druhú stranu mi potom robí problém prostredie, kde je viac ľudí, nedaj bože sa so všetkými musím rozprávať. Ďalšou podstatnou vecou, ktorú mi behanie dalo, je posunutá mierka. Problémy nie sú tak veľké, 30 km je v podstate kúsok a 10 hodín chvíľka.

Vyžaduje behanie ultra-trailov nejakú špeciálnu prípravu čo sa týka výživy?
Tu platí jednoduchá matematika. Čím je človek ľahší, tým menej energie ho pohyb stojí. Snažím sa jesť zdravo a držať si zhruba správny pomer sacharidov, bielkovín a tukov. Príliš to ale nehrotím. Jem všetko. Základ tvorí zelenina, ryža, cestoviny, vajcia, syry, občas mäso. Zjem ale aj veľa ovocia a po pretekoch nemám problém popraviť pol kila zmrzliny, celú pizzu a v noci, keď nemôžem spať, si zájsť napríklad do McDonalds :-D

Čo si nesieš so sebou počas závodu?
Tá istá matematika. To znamená povinnú výbavu, toľko vody, aby som nezkolaboval, a jedlá, aby som nezomrel od hladu. Nemám formu na to, aby som mohol ťahať ktovieaké množstvo vecí. : D Keď to len trochu ide, jazdí so mnou support crew, ktorá sa o mňa postará na občerstvovačkách. Je to ako keď príde formula do depa. Ušetrí to veľa času aj energie.

V akých topánkach beháš?

V skrini mi leží asi 25-30 párov, takže veľmi ťažká otázka. Z cestných mám najradšej Adidas Adizero Boston, z krosových jednoznačne X-Talon 212 od Inov-8.

Aký je tvoj bežecký cieľ do budúcnosti?
Minulá sezóna ma dosť vytrestala čo sa týka zranení. Takže byť hlavne zdravý a behať, jazdiť na bicykli, proste sportovat. Mám 22 rokov, na vrchol v tomto odvetví mám ešte aspoň 10 rokov, nie je sa kam ponáhľať.

(Že si Tadeáš môže ultra-trialy užívať ešte naozaj dlho, sa presvedčíte v článku Ako na beh, keď roky pribúdajú)

Máš nejaký bežecký vzor?
Vzor ani nie. Snažím sa ísť svojou cestou. Ťažko povedať, či je to dobre. Každopádne niektorí bežci sú mi sympatickejší než iní. Rád mám Zacha Millera, páči sa mi jeho poňatie pretekania: "Buď to tesne vyjde, alebo tesne nevyjde. Každopádne na konci vo mne nič nezostane ... "

Čo je tvoj najnezabudnuteľnejší zážitok z behania?
Asi minuloročná Beskydská sedmička. Mal som problém s okosticou, dva mesiace som trénoval cez bolesť. Navyše parťák mal od 20. km problémy, tak som ho ťahal na gume. Nakoniec sme aj cez všetky tie problémy dobehli na dôstojnom 8. mieste, len minútu za mojím najväčším kamarátom a rivalom Radkem Chrobákem, o ktorom som myslel, že už dávno v cieli prijíma gratulácie fanúšičiek.

Ďalší silný moment bol na tohtoročnej Malofatranskej stovke, kedy som spadol na zadok a nekontrolovateľne kĺzal po blate dole. Neskôr, keď som sa pozeral na záznam zo športtesteru, v jednom momente som tam dosiahol rýchlosť 58,5 km / h. Celkom adrenalín ...

(Prečítajte si celý Tadeášov report z Malofatranskej stovky. Emócie z neho len striekajú!)

Keby si chcel ľudí prilákať k behaniu podobne dlhých vzdialeností, čo by si im povedal? Prečo by mali začať behať ultra-trail?
Tu sa asi hodia dva moje obľúbené citáty, ktoré na seba nepriamo nadväzujú. Prvá je: "Všetko, čo si o sebe chcel vedieť, sa dozvieš počas 42 195 m." Druhý potom znie vo voľnom preklade zhruba takto: "Maratón je pre slečinky, ak to myslíš vážne, bežíš, kým tí nezačnú zlyhávať orgány..." v skratke sa dá povedať, že zhruba po 50. km sa človek dostáva do úplne inej dimenzie bytia. Behanie je lacnejšie ako drogy! :-) Nie, je fajn nebrať sa moc vážne, behať tak, aby to človeka bavilo a aby bol zdravý. Potom už nezáleží na vzdialenostiach alebo časoch.

Vďaka za inšpiráciu a prajeme ľahký krok!

Tadeáša poznáte oi. ako hrdinu z našich videí :-)