Parkour oslobodzuje pohyb

Čo je parkour?

Všeobecný význam sa dá vyložiť ako umenie premiestnenia. A presne to parkour vo svojej podstate je. Jeho vyznávačov môžete najčastejšie zahliadnuť v mestských džungliach, ako si razia cestu naprieč betónovými prekážkami, alebo u špeciálne skonštruovaných ihrísk, kde predvádzajú kúsky, pri ktorých sa vám bude tajiť dych.

Pre skúseného parkouristu nie je žiadny problém prekonať trojmetrovú stenu a z nej v sekunde letieť vzduchom, pri dopade len ľahko pribrzdiť náraz kotúľom a pokračovať v behu za svojím cieľom.

Rovnako ako v iných športoch ani u parkouru nemožno preskočiť základy a začať hneď motať rendez-vous a preskakovať ulice. Všetko má a potrebuje svoj poriadok aj v tak oslobodzujúcom športe, ako je parkour.

Musíte mať kvalitné základy a dobre zvládnutú techniku odrazu a dopadu. Vaše telo i hlava si musí privyknúť na dynamický spôsob pohybu - pomaly ale isto zahodiť pochybnosti, zautomatizovať základné prvky a získať úplnú istotu. A to nie je prkotina.

Kedy a ako parkour vznikol?

Praktické použitie parkouru je staré ako ľudstvo samo. V časoch, keď sa človek hnal za korisťou hlava nehlava, les neles - napríklad len s kameňom v ruke - musel preskakovať divoké potoky, zákerné močiare aj popadané stromy. Musel byť rýchly, mrštný a vytrvalý - rovnako ako dnešné parkouristi.

Je jasné, že novodobé štýly a techniky parkouru sa s bezhlavým chytro za zvieratami nedajú porovnávať. Zároveň je vidieť, že človek je vďaka svojim fyzickým dispozíciám schopný prekonať kadejakú prekážku aj vzdialenosť. A to od začiatku nahráva rozvoju parkouru.

O mnoho a mnoho rokov neskôr, kedy premýšľaví ľudia už číhali na zvieratá s lukmi a šípmi, aby neplytvali drahocenným strelným prachom, sa začali rozprávať legendy o neskutočne rýchlych, mrštných, často neviditeľných a z ničoho nič miznúcich bojovníkoch z Japonska. Áno, už aj u bájnych ninjov sa dali pozorovať schopnosti, ktoré sa snažia naučiť dnešní parkouristi.

K rozvoju parkouru určite prispeli aj vzduchom lietajúci čínski herci, napríklad Jet Li a Jackie Chan. Ich akrobatické a gymnastické prvky oživovali bojové scény aj inokedy nudné fázy filmu. A diváci ich umenie presunu hltali obrími dúškami.

Samotný názov parkour a jeho definícia pochádza z Francúzska - Le Parkour - rovnako ako jeho zakladateľ David Belle. Davida už v detstve naučil jeho otec základy rýchleho a efektívneho presunu. Vštepil Davidovi to, čo sa naučil pri záchranárskom výcviku.

Rodinné gény (aj Davidov dedo bol celý život záchranár), každodenný tréning - aj keď napríklad len lezenie po stromoch a poslanie dostať sa čo najrýchlejšie z bodu A do bodu B kvôli záchrane ľudského života, dali vzniknúť výnimočnej fyzickej príprave, ktorú David uplatňuje po celý život. Široká verejnosť mohla Belleovo umenie vidieť napríklad vo filme Okrsok 13, kde stvárnil jednu z hlavných rolí.

Parkourová filozofia

Svojou filozofiou sa dá parkour zaradiť medzi freestylové športy. Voľnosť a sloboda namiesto jasne daných pravidiel a predpisov - aj to ťahá deti a mládež späť do vonkajšieho života, preč z domov a bytov nabitých elektronikou.

Neobmedzené možnosti sebavyjadrenia na čerstvom vzduchu sú ďalším faktorom, vďaka ktorému stále viac ľudí opúšťa počítače a chce zažiť adrenalín na vlastnej koži.

Všeobecné motto parkouru - žiadna prekážka nie je neprekonateľná - pomáha parkouristom riešiť problémy aj prekážky v osobnom i pracovnom živote, vo fyzickej i psychickej stránke ich samotných. Väčšina skúsených traceurov - parkouristov i traceuriek - parkouristiek sa nevrhá do riešenia problémov po hlave. Práve naopak - dôkladne (ale rozhodne nie pomaly) si záležitosť obhliadne, premyslí a potom s chladnou hlavou nájdu najlepšie a najefektívnejšie riešenie.

Väčšina freestylových športov si cielene drží priateľskú až rodinnú atmosféru. Na tréningu aj na pretekoch sa stretnete s ľuďmi, ktorí vás podporia a prežívajú s vami každý úspech i neúspech.

Pakour vs. free runing

Obe discilpíny sú dosť podobné. Hlavný rozdiel free runningu je v akrobatických prvkoch. V parkouru sú skôr "na ozdobu", free running naopak tieto elementy vyžaduje a hodnotí predovšetkým estetiku a plynulosť jednotlivých prvkov.

Presná hranica medzi parkourom a free runing nie je daná, ako to už vo freestylových športoch býva, a tak často stretnete vyznávačov oboch štýlov na jednom ihrisku alebo námestí. To nie je na škodu - každý sa vždy rád priučí z techniky a umu toho druhého a priateľská atmosféra je dokonalým prostredníkom.

Výbava

U parkouru zaiste uplatníte odpružené a tlmené topánky - každým odrazom sa dostanete vyššie a každý vplyv bude príjemnejší. Dôležité je mať predstavu, v akom prostredí sa chcete parkouru venovať - klasicky v meste či na divoko v prírode. Do města zvolte silniční obuv, do přírody trailovou (bez železa v podrážke, aby vám pri skákaní po skalách nepodstrelily nohy) - pri parkoure je dôležitá dobrá adhézia. Nikto nechce, aby sa mu pri dopade pošmykli nohy.

Parkouristi obliekajú pohodlné a voľné oblečenie, ktoré v žiadnom smere neobmedzuje pohyb. Vďaka nemu môžu naplno využiť švih pri odraze aj rotáciu. Začiatočníci i pokročilí používajú väčšinou tepláky a mikinu - voľné oblečenie, ktoré je navyše ochráni pred odreninami. Zároveň platí, že si oblečenie u parkouru tu a tam ušpiníte alebo trochu pocucháte, teda si na prvé tréningy radšej neberte svoje najnovšie značkové outfity.

Len sa pozrite, ako parkouristi prekonávajú prekážky

Až pri parkourových začiatkoch predrať prvé topánky, uvidíte, že sa vaša telesná koordinácia v behu značne zlepšila. Predovšetkým v náročných pasážach trailových bežeckých tratí sa vám bude dariť nachádzať najlepšiu stopu a aj na kadejakú prekážku si budete vyskakovať ako nikdy predtým. Pri skákaní a lietaní vzduchom v otočkách dostáva zase zabrať vaša predstavivosť aj vnímanie okolitého priestoru. Pár podarených salt a premetov a hneď sa budete so vzduchom viac kamarátiť.

Ak sa bojíte začať behať po stenách sami, môžete sa zveriť do rúk profesionálov. Slovenskí a českí parkouristi patria k svetovej špičke a odovzdajú vám veľa svojich skúseností a know-how.