„Nikdy mi nenapadlo, že budem behať“

Marku, kedy a prečo si začal behať?

V podstate nedávno. Všetko to začalo vlani vo februári, kedy som na tom nebol zdravotne úplne najlepšie kvôli mojej nadváhe. Vážil som 176 kg a a bolo viacmenej 5 minút po dvanástej s tým konečne niečo začať robiť.

S takou hmotnosťou si určite nebehal?

Ani mne táto myšlienka neprišla na rozum. Najskôr som musel zmeniť svoje stravovacie návyky a začať sa hýbať všeobecne. Zo začiatku som posilňoval vo fitku a postupne pridával rôzne aeróbne aktivity ako chôdzu a eliptický trenažér. Ako išla moja váha postupne dolu a zlepšovala sa aj fyzička, začalo prevažovať aeróbne cvičenie nad posilňovňou. Začal som viac chodiť a predlžovať čas i vzdialenosti. Raz som dostal taký nerozumný nápad - skúsiť aj bežať. A bolo to fakt sklamanie.

Ako dopadol tvoj prvý pokus?

Krušne, veľmi krušne. Bol máj, okolo behalo veľa ľudí, a tak som si myslel, že by som to tiež mohol skúsiť. Rozbehol som sa a bohužiaľ po pár metroch, a to doslova pár metroch, musel zastaviť. Neudýchal som to a myslel, že sa o mňa pokúša infarkt. Vtedy fakt ešte nebol vhodný čas na to začať behať.

Čo si potom robil?

Na sociálnych sieťach som objavil projekt "Začni behať z chôdze za 4 týždne". Bola to veľmi lákavá predstava, že za 4 týždne budem u nás po okolí behať ako Zátopek. A tak som bojoval s plánom a veril, že sa raz z chôdze rozbehnem. Vzhľadom k mojej váhe (vtedy to bolo ešte úctyhodných 140 kg) to nebolo ľahké, ale nevzdával som to. Keď sa mi nedarilo splniť nejaký deň plán, tak som ho opakoval tak dlho, kým sa to nepodarilo. A nakoniec som to celé zvládol a začal behať (úsmev).

Baví tě hodně, že?Ako sledujeme tvoj profil na Instagrame, zlepšuješ sa v podstate s každým behom. Baví ťa veľmi, že?

Beh ma veľmi napĺňa. Nielen to, že robím niečo pre svoje zdravie, ale je to aj jeden z mála športov, kedy človek bojuje len sám so sebou. A mňa bavia tieto osobné výzvy, kedy človek prekonáva sám seba - či už že jeden deň zabehnem o kilometer viac ako deň predtým, alebo že sa na 5 km trase zlepším čo len o 3 sekundy. Samozrejme, že mám ešte veľmi veľké rezervy, ale je sa kam posúvať a o to je to zábavnejšie. Vďaka behu som spoznal tiež veľa úžasných ľudí nielen na sociálnych sieťach, ale aj v skutočnosti a pri pretekoch. Tá podpora ostatných bežcov bez rozdielu výkonnosti je ohromne motivujúca.

Máš na behanie veľa času?

Povedal by som, že asi ako každý druhý, kto musí od pondelka do piatku chodiť do práce. Je to celé o prioritách. Ja som tie svoje musel pomerne radikálne prehodnotiť. Mohol som ďalej ležať na gauči, sledovať video alebo surfovať po internete, ale namiesto toho som sa rozhodol zdvihnúť zadok (a že nebol úplne najľahší) a išiel behať. Každý má nejaké povinnosti, či už v práci, doma alebo v škole. Ale ak človek behať chce, tak si čas nájde, ako u každého iného športu.

Koľkokrát týždenne beháš a aké vzdialenosti?

Snažím sa behať 4x až 5x týždenne. Dôležitý je aj odpočinok. Čím dlhšie behám, tým sa aj navyšujú vzdialenosti. Samozrejme to nie sú žiadne ultra vzdialenosti. Momentálne behám v priemere okolo 8 km a raz za čas si dám 10 km. Vzhľadom k tomu, že som ani nezačínal od nuly, ale tak od mínus 50, som rád, že sa to takto postupne vyvíja.

Kedy beháš? Si ranné vtáča, alebo dávaš prednosť večeru?

Rozhodne nie som ranné vtáča. Najradšej behám popoludní, respektíve vpodvečer. Teraz v zimnom období je to trošku zložitejšie, pretože sa skoro stmieva - našťastie preferujem pevnú pôdu pod nohami, takže moje obľúbené trasy sú osvetlené, čo je obrovská výhoda. Do terénu sa zatiaľ neodvážim. Teraz možno niektorých pobavím, ale neviem v teréne behať. Nejako sa mi stále "trasú" nohy (smiech). Ale obdivujem všetkých tých trailových a Spartan-raceových bežcov.

Niektorí bežci dosť možno obdivujú teba, pretože si dávajú cez zimu pauzu. Ty ale "ideš" neustále.

Nikdy som si nemyslel, že budem behať, nieto cez zimu. A musím dať za pravdu všetkým tým, ktorí hovoria, že beh je droga. Pod toto sa pokojne podpíšem. A rozhodne platí, že čím viac človek tej drogy menom beh berie, tým viac je na nej závislý. Naviac je ďaleko lepšie behať aj cez zimu, než potom na jar začínať takmer od nuly. Ako som sám poznal, kondička odchádza pomerne rýchlo, ak človek nič nerobí. A zima je dlhá. Tréning v zime a dlhšie behy potom človek zúročí na jar a v lete.

Čo by si poradil začínajúcim bežcom, než prvýkrát vybehnú do zimy?

To je veľmi individuálne. Samozrejme by nemali prechladnúť. Ja napríklad nevybehnem bez "tunela" cez pusu a nos. To som urobil raz začiatkom decembra, a netrvalo to dlho, a šiel som si pre antibiotiká. Potom to chvíľku trvá, než sa človek vráti späť do formy. Našťastie v dnešnej dobe je už sortiment zimného oblečenia pre bežcov veľmi široký, takže je z čoho vyberať. Aj keď jednu výčitku by som mal - výrobcovia väčšinou ladia, najmä pánske oblečenie, do čiernych alebo šedivých farieb. A to v zimnom období, kedy je skoro tma, nie je úplne ideálne. Aspoň sa teda v takom prípade snažiť doplniť oblečenie o reflexné prvky.

Prezradíš nám, v čom beháš?

Vybrať správnu topánku bol oriešok. Predsa len som začínal pobehávat v čase, keď ma trápila pomerne vysoká nadváha. Hľadal som preto topánky s dobrým tlmením. Voľba padla na Mizuno. Neskôr som čítal recenziu o bežeckých cestných topánkach Saucony. Natoľko ma uchvátili, že som si jedny do svojej bežecké stajne kúpil a rozhodne neľutujem. Bola to dobrá voľba. Zbierku ešte dopĺňa jeden pár Adidas Energy Boost, ktoré mám aj vďaka Sanasportu, lebo som vyhral vo vianočnej súťaži #behamzdarma.

Kedy ťa napadlo, že začneš aj pretekať?

Ja som veľmi súťaživý, takže zúčastniť sa nejakého závodu bolo mojím cieľom od začiatku. Malo to byť také vyvrcholenie môjho bežeckého snaženia. Prvý závod na 5 km som chcel bežať až tento rok, ale vďaka mojej neodbytnej kamarátke (úsmev) som si ho zabehol už koncom októbra 2016. Samozrejme, že výsledok na Zombie Night Run nebol nijako oslnivý - celkovo 239. z 328 a 18. vo svojej vekovej kategórii - ale ten zážitok a atmosféra boli neopakovateľné. Vlialo mi to do žíl veľa energie do ďalšieho behanie.

Aké sú vlastne tvoje bežecké ciele?

Hoci sa stále krôčik po krôčiku zlepšujem, nemám žiadne premrštené ciele. Snažím sa zostať stále nohami na zemi. Tento rok by som rád absolvoval ďalšie preteky, zlepšil svoj čas na 5 km a dostal ho po 30 minút. Ak všetko pôjde ako doteraz, tak by som si koncom roka rád zabehol aj nejaký závod na 10 km. Ale to je zatiaľ predčasné.

Asi nie je pochýb o tom, že beh zmenil teba i tvoj pohľad na svet?

Rozhodne áno. Z počiatku som musel zmeniť hlavne svoj prístup k životu, zmeniť stravovacie návyky a začať sa systematicky hýbať. Viem, že je to obohrané klišé, ale musel som začať mať rád sám seba. Potom, keď sa beh stal takmer každodennou súčasťou môjho života, tak išli ostatné veci ruka v ruke. A musím priznať, že ma beh doslova pohltil.

Čo by si odporučil ľuďom, ktorí sú v rovnakej situácii ako ty na začiatku, a chceli by začať behať?

Nevzdať to! Každý začiatok je ťažký, a pre tých, ktorí majú napríklad nadváhu alebo nejaký zdravotný problém, sú ešte ťažšie. Stanoviť si menšie splniteľné ciele a ísť si za nimi a snažiť sa tie hranice posúvať. Všade okolo je veľa toho, čo môže človeka od behanie odradiť - počasie, únava, tma, ale človek sa nesmie nechať. Vždy sa dá vymyslieť milión a jedna výhovorka, prečo neísť behať. Ale tá odmena na konci každého behu, ten pocit malého osobného víťazstva nad sebou samým, kedy každým zdvihnutím z gauča prekoná človek sám seba, či už beží 1 alebo 20 km, je neopísateľná a rozhodne stojí za to vynaložené úsilie.

Chcel by si dodať niečo na záver?

Rád by som poďakoval všetkým, ktorí ma podporovali a motivovali. Vďaka nim som sa dostal tam, kde som dnes. Podarilo sa mi za rok zhodiť 78 kg, zabehnúť dva 5 km bežecké preteky a vrhnúť sa občas aj na nejakú tréningovú "desiatku". Minulý rok bol pre mňa v tom dobrom naozaj zlomový. Verím, že keď som to dokázal ja, dokážu to aj ostatní.

Vďaka za rozhovor plný inšpirácie a za Sanasport ti prajeme veľa ďalších úspešne nabehaných kilometrov!

Veľakrát ďakujem.