Lukáš Petrusek: „Hendikep si človek tvorí len v hlave“

Ahoj Lukáš, prezraď našim čitateľom a fanúšikom na úvod niečo bližšie o sebe. Koľko máš rokov, odkiaľ si a čím sa živíš? :-)
Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov dobrého behania. Mám 23 rokov a som z Prahy, kde som po základnej škole získal výučný list v odbore záhradník. Chcel som sa potom osamostatniť a tak som sa presťahoval do Olomouca, kde mám veľa príbuzných vrátane babičky - vlani som tam zmaturoval v nadstavbovom odbore Podnikanie. Teraz študujem VOŠ v Brne. A ak to dobre pôjde, rád by som potom ešte skúsil Fakultu telesnej výchovy a športu.

Nepochybujeme, že to zvládneš, predsalen už si zvládol aj ťažšie životné skúšky. Chceš povedať čitateľom viac?
Po narodení sa u mňa začalo prejavovať zvláštne vrodené postihnutie, tzv. achondroplázia, čo znamená zastavený rast. Konkrétne u mňa je to do výšky 140 cm. Pravdepodobnosť ochorenia je 1: 100 000 a nikto z našej rodiny tým netrpí. Lekári a moja mamička to so mnou videli veľmi čierno. Vyzeralo to na život strávený na vozíku, s tým, že sa asi nikdy nepostavím na nohy a nebudem môcť žiť normálne. Do svojich piatich rokov som vôbec nechodil.

Ako vnímaš svoju fyzickú indispozíciu dnes? Berieš to už ako niečo normálne, alebo ťa to stále trápi?
Bolo to ťažké, do nejakých desiatich rokov je človek v prostredí medzi deťmi, ktoré sa tomu smejú. Postupom času som to strčil za hlavu a idem smerom k svojmu cieľu. Naučil som sa z okolia vnímať len tie pozitívne veci. Orientujem sa na svoj výkon, snažím sa užiť si preteky, pozdraviť sa s kamarátmi, zoznámiť sa s novými ľuďmi.

Ako si sa vlastne dostal k behaniu?
Od svojich piatich rokov hrám rekreačne futbal a k behaniu ma motivuje získaná fyzička, ktorú potom môžem uplatniť na ihrisku. S vážnejším behaním som ale začal až v trinástich a niekedy v roku 2013 som bežal svoj prvý pretek. Bol to olomoucký Run Tour na 5 km a môj výkon 35 minút bol katastrofálny. Behanie a tréning som začal brať vážne až o rok neskôr.

Koľko km týždenne teraz nabeháš?
Moje pravidlo je pravidelnosť! Každý deň behám 5 km za akéhokoľvek počasia. Nech je mráz, hmla, prší, alebo je horúco, vždy vybehnem. Teraz v zime som behal aj v tých mrazoch v -10 ° C v krátkom tričku, aby som si postupne zvykal na horské zimné podmienky, pretože som sa chystal po druhý krát v živote na bežkársku Jizerskú 50. Bežky ma veľmi bavia, niekedy aj viac ako behanie , má to úplne iný nádych a atmosféru. V pretekárskom období cca od apríla sa potom pripravujem skôr psychicky (počúvanie hudby, prechádzky, rozbor trate, čítanie atď.) A už nedávam taký dôraz na silový a pohybový tréning.

Aké sú tvoje tohtoročné pretekárske plány?
V pláne mám približne 23 až 28 pretekov. Chystám sa napr. v máji na maratón v Prahe a na seriály Runczech a Runtour, okrem toho na letnú verziu Jizerské 50, na ktorú sa veľmi teším. Hlavné bude dobehnúť a dôjsť to v zdraví.

Tak to je slušný plán. V čom beháš?
Dávam veľký dôraz na pohodlie a hlavne kvalitu. Razím teóriu, že dám radšej peniaze za dobré oblečenie na šport (mám z toho úžitok a radosť) než do kartónu cigariet a alkoholu, z ktorého nič nemám (smiech). A mám radosť, že vďaka Sanasportu kúpim, čo mi sedí - predsa len mám trošku špecifické požiadavky na veľkosť. Behám v topánkach Mizuno Wave Rider 19 a Reebok Harmony Road, kraťasoch adidas Supernova a so športtesterom Polar M400. Nemám od vás len tričko, nosím dres môjho obľúbeného futbalového klubu - napr. olomouckej Sigmy alebo dortmundskej Borussie (úsmev).

Čo ťa na tom všetkom vlastne najviac baví? :-)
Celkovo vášeň, adrenalín. Skúška ohňom, čo dokážem či nedokážem. A chcem ukázať, že aj malí ľudí môžu dokázať veľké veci. Rád by som týmto aj poďakoval ľuďom pri pretekoch za podporu, pretože to je tiež veľký dôvod, prečo toto všetko robím.

Máš nejaké bežecké ciele a méty, ktoré chceš dosiahnuť?
Moje heslo je "ver, bež a dokážeš", môj cieľ stále zdvíhať latku vyššie a vyššie. Do budúcnosti je mojím snom, v horizonte piatich až siedmich rokov, Vasalopet (90 km) a Red Bull Nordenskiöldsloppet (220 km na bežkách) vo Švédsku a bežecké polmaratóny a maratóny v zahraničí, napr. v Berlíne, Neapole, Štokholme či Viedni.

Čo alebo kto ti najviac pomohol dostať sa tam, kde si dnes?
Úplne najviac som vďačný rodine, hlavne mamičke a bratovi. Pomohla a pomáha mi aj viera v seba samého a tiež viera v Boha (som veriaci katolík, hoci to neznamená, že by som chodil neustále do kostola). Je to pre mňa povzbudenie do života a na druhej strane poďakovanie za to, že vôbec môžem chodiť, behať a športovať.

Si veľkým podporovateľom Sanasportu a jedným z tradičných účastníkov našich bežeckých tréningov. Čo ťa k nám priviedlo a čím sme si ťa získali? :-)
Individuálnym prístupom. Ste ako moja bežecká rodina. Miesto, kde môžem zdieľať radosť z bežeckých pretekov, kde sa s radosťou s ďalšími bežcami hecujeme a podporujeme. Vďaka parto!

Čo nám povieš k svojej účasti v tíme Sanasport Runners? :-)
Je pre mňa česť, že môžem behať za sanasportiu bežeckú stajňu. Mám z toho radosť, skvelé pocity, ale zároveň cítim aj zodpovednosť, aby som bol dobrým nositeľom sanasportieho dresu a správal sa ku všetkým spolubežcom a ďalším pretekárom s rešpektom.

Predtým ťa mohli Sanasporťáci stretávať hlavne v Olomouci, teraz si v Brne. Ako si zvykáš na zmenu?
Dobre, rád spoznávam nových ľudí a prostredie. Ale na Olomouc spomínam len v dobrom a rád sa tam vraciam či už do Sanasportu Olomouc alebo za priateľmi a bývalými spolužiakmi.

Keď sme pri tých našich mestách a predajnich, bol si vlani aj na otvorení tej pražskej. Ktorá sa ti páči najviac?
Olomouc, pretože tú poznám najdlhšie, ale pražská predajňa je dobre dostupná a určite má veľký zásah. Páči sa mi ale hlavne Sanasport ako celok. Máte skvelý tím, ktorý vždy dobre poradí a pomôže s výberom bežeckých topánok alebo čímkoľvek ďalším.

Ako to máš s ďalšími športami, čo ťa baví okrem behu?
Bežky, biatlon, inline aj zimné korčule, hádzaná, tenis, cyklistika, lyžovanie, najviac zo všetkého ale určite futbal.

Komu fandíš vo futbale? Hráš aj aktívne?
Fandím viacerým tímom, hlavne Sigme Olomouc, Dortmundu, Monaku, Neapolu, Liverpoolu alebo Barcelone. Sám hrám futbal pomerne často, ale len rekreačne, som hobík, ako hovoríme my športovci. Vďaka futbalu som ale začal behať, pretože som si chcel nahnať fyzičku, aby som sa vyrovnal veľkým - dospelým. Nakoniec ma to tak zaujalo, že som pri tom ostal a dnes už mám beh radšej ako futbal. Ale inak futbal rád sledujem napríklad priamo na štadióne alebo občas v televízii.

A čo robíš, keď práve nešportuješ, nesleduješ šport alebo neštuduješ? :-)
Mám veľa záľub, napr. históriu, fotografovanie, techniku, politiku, architektúru, ekológiu, modernú aj vážnu hudbu, filmy a dokumenty, seriály ako Big Bang Theory, MASH alebo Červený trpaslík a tak by som mohol ešte dlho pokračovať (smiech).

Ako je vidieť, si neustále pozitívny. Čo by si odkázal ľuďom, ktorí majú napríklad podobne ako ty nejaký hendikep, ale chýba im práve pozitívne myslenie?
Nebojte sa, milí priatelia, či už máte akýkoľvek hendikep. Ten si totiž človek tvorí len v hlave. Pokiaľ chcete napríklad začať behať, nemusíte začínať hneď maratónom. Stačí tým, že vstanete z gauča a prejdete sa okolo domu. A potom budete latku postupne každý deň alebo týždeň zdvíhať. Keď si potom skúsite trebárs nejaký krátky pretek, tá atmosféra vás pohltí a o motiváciu máte razom postarané. Naozaj nie je dôležité byť víťaz, ale hlavne mať z toho dobrý pocit. Keď budete robiť veci s úsmevom, a nie s myšlienkou, že niečo musíte, všetko nakoniec pôjde.

Otázka na záver, máš nejaký veľký životný sen?
Často o tomto premýšľam. Hlavne chcem robiť to, čo ma baví. Rád by som bol napr. odborníkom na výživu pre športovcov, marketingovým manažérom športového klubu, trénerom, manažérom futbalového klubu. Ale uvidíme, kam ma osud usmerní. Základom je byť zdravý, spokojný a mať ľudí (priateľov, rodinu), s ktorými môžem zdieľať radosti a úspechy zo športových aktivít. Zdieľaná radosť - dvojnásobná radosť.

Prajeme ti, nech to vyjde! Ďakujeme za rozhovor :-)