Ako dostať deti do prírody

Keď deti od malička vidia rodiča prilepené k telefónom, tabletom a počítačom, skoro ani nevedia, že existuje aj iná možnosť, ako tráviť čas. Ďalší faktor je spohodlnelé rodičovstvo, kedy namiesto toho, aby sme si s deťmi hrali a venovali sa im, radšej pred nich strčíme elektronické zabíjače času.

Pri mojom vyrastaní v deväťdesiatych rokoch boli síce počítače a mobily na vzostupe, ale stále sme boli generáciou, ktorá trávila väčšinu času vonku. Ja osobne som od malička miloval zvuk tečúcich potôčikov a vôňu lesa. Zrejme aj preto mám stále k outdooru blízko a snažím sa každú voľnú chvíľu tráviť v prírode.

Nie každý má však prístup na záhradu či chatu. Potom je trávenie času na skutočne čerstvom vzduchu značne obmedzené a aktivity skupiniek znudených detí, potulujúcich sa po mestských parkoch a lesoch, sú občas viac ku škode ako na úžitok.

Keď ale deti od malička povedieme cestou prírody, v dospelosti nám budú vďačné. Áno, nie vždy je ľahké vypadnúť z civilizácie, ale ak sa máte kam schovať pred strasťami a nudou každodenného života - napríklad na chate, bude ďaleko jednoduchšie vzbudiť v deťoch lásku k prírode a aktivitám v outdooru.

Nemusíte však tráviť v prírode len víkendy a dovolenku. Zájsť si s deťmi na výlet sa dá zvládnuť aj vo všedný deň. Nemá ale cenu všetko hnať na knap a z pohodového výletu urobiť bojovku závodom proti času a stmievanie.

Deti sú veľmi prispôsobivé. Takže akonáhle uvidia, že ste aj uprostred lesov v strese a neuvoľnení, a už myslíte na to, čo ako prvé urobíte, až prídete domov, budú to presne tak mať aj ony. Keď sa teda chystáte s deťmi na výlet, vypustite z hlavy všetky trápenia a problémy. Buďte aspoň na popoludnie tiež deťmi a užívajte si voľnosť, ktorú ponúkajú divoké zákutia aj cestami prešpikovaná príroda.

Najdôležitejšie je deti správne motivovať a cestu sa snažiť pojať zábavne, nie len ako peší výlet. Ak sa deti na konci jedného výletu už teia na ďalší, máte vyhrané. Druhý dôležitý faktor je potom vybavenie, predovšetkým dobré topánky, ktoré netrápia pohybový aparát.

Triky a motivácia

Pred výletom je dobré deti namotivovať. Ako, pýtate sa? Akokoľvek. Deti milujú hry. Na internete sa dá nájsť veľa výborných hier na výlety i návodov, ako si vymyslieť vlastný scenár príbehu a úlohy, ktoré po ceste musia deti plniť. Keď máte voľný večer, skúste stvoriť vlastnú hru, je to švanda. Ak vždy na konci cesty bude čakať nejaká dobrota, vedzte, že deti budú úlohy plniť rýchlosťou blesku. Ale pozor! Zadanie hry si radšej vytlačte či prepíšte na papier. Keď ho budete po ceste loviť na telefóne, opäť okrádate od času bez elektroniky seba aj svoje deti.

Skvelé je, keď počas hry deti postupne získavajú časti napr. Skladačky, ktorú využijú na finálnu úlohu. Pomáha to motivácii počas výletu.

Ak nemáte čas tvoriť vlastné či zháňať odskúšané a osvedčené hry, existujú dnes aj e-shopy s prepracovanými námety a celkovým zadaním hier na výlety. Osobne ich preverené nemám, ale verím, že ich tvoria šikovní ľudia.

Zároveň si ale myslím, že pre každú trochu kreatívnu dušu je samotná tvorba hry výzvou a akonáhle ovládnete základné myšlienky a príbeh, je to jednoduché ako facka. Peniaze potom radšej investujte do lepšieho outdoorového vybavenia než do jednorázovej hry na výlet.

K vlastnej tvorbe môžete využiť aj nespočet trás s rozprávkovými motívmi na každom druhom kroku. U týchto detských turistických trasiček väčšinou býva základný príbeh aj nejaké tie jednotlivé stanovištia s úlohami. Keď teda nemáte čas či inšpiráciu vymýšľať vlastné, môžete do začiatku použiť hotové trasy.

Na výlete s deťmi by vždy cesta mala mať určitý cieľ. Pre deti je to obrovská motivácia. Keď k tomu ešte pripočítate nanuk / zmrzlinu / alebo aj akýkoľvek bonbón ako odmenu (keď drobec nie je zvyknutý pojedať sladkosti ako na bežiacom páse), uvidíte, že únava pôjde bokom.

Akonáhle vyrážate s menšími deťmi, majte na pamäti, že idete na tento výlet kvôli nim, nie kvôli sebe. Pre vás je 5-10 kilometrov ako nič, pre deti, ktoré nie sú zvyknuté viac chodiť, môže byť táto trasa úplne dostačujúca a ak ich nechcete od turistiky a výletov do prírody nadobro odradiť, vyberte do začiatku kratšie trasy, aby si deti vybudovali lásku k pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu sami. Nelámte to cez koleno!

Fyzická kondícia je z roka na rok horšia

Od roku 2007 organizujem spolu so skupinkou nadšencov detské letné tábory v Orlických Horách a z vlastnej skúsenosti musím povedať, že kondícia nových a nových generácií silne upadá. Za nás (ako detí na tom istom tábore) nebol problém ujsť na celodennom výlete 25 km po horských cestách. V posledných rokoch prejdeme s deťmi rôznych vekových kategórií (1.-9. trieda) maximálne 15 kilometrov a je to tak akurát, aby nám za dva dni únavou nepadli do zvýšených teplôt. V našom prípade je to aj skutočne nabitým aktívnym programom, ale je vcelku jedno, či s deťmi vyjdete von raz za „uhorský rok“ alebo sú potom v aktívnom záprahu niekoľko dní v kuse.

Vždy je lepšie dôjsť okľukou (dlhšou cestou) na hrad a potom sa krátkou cestou vrátiť k autu/vlaku/autobusu a vyraziť domov než najprv dôjsť „do cieľa“ a potom sa okľukou vracať - deti premýšľajú logicky, aj keď sa to občas nezdá, a prečo sa domov vracať dlhšou cestou ako je nutné - to jednoducho logické nie je, či už sa to pokúsite vysvetliť akokoľvek. V tej chvíli vám to možno „zožerú“, nabudúce už výlet s vďakou odmietnu. Nerobte deckám vačšie zlo, než je nutné.

Dostať odmenu za poriadny kus cesty je vždy príjemné. Však vy sami sa tiež tešíte na pivko, kávičku či nejakú inú dobrotu, ktorú ponúka cieľ vašej cesty. Doprajte to aj deťom, budú sa tešiť a to vždy zrýchľuje krok. Pri ceste ale nezabúdajte dopĺňať deťom energiu aj nesladkou desiatou a predovšetkým tekutinami. Najlepšie teda vodou. Nikto nepotrebuje kopu cukru, ktorá sa po chvíli vytratí.

Rovnako tak dávajte pozor, pretože ani v rámci motivácie nie je dobré predopovať deti cukrom a ďalšími pochutinami. Ďaleko lepšie je napríklad ovocie. Čerstvé jahody, banán, ananás a hroznové víno zmiešané v jednej krabičke - to je proste malý poklad.

Vybavenie

Potreby svojich detí musíte poznať najlepšie sami. Pokiaľ ale dopredu tušíte, že vaše ratolesti budú chodiť a pobehovať všade možne, len nie po ceste, je dobré im kúpiť také topánky, ktoré budú dobre držať nohu a fixovať členok - teda vysoké outdoorové topánky. Dôležitá je tiež protišmyková podrážka. Detská noha neustále rastie a preto pred výletom vždy skontrolujte, či sú topánky ešte použiteľné - akonáhle sa v polovici cesty objavia pľuzgiere a bolestivé miesta, nie je to príjemné pre deti ani pre vás (či už budete počúvať nárek alebo deti vezmete na chrbát).

Keď ste si istí, že vaše dieťa bude neustále na ceste po vašom boku, zvládne pravdepodobne cestu aj v topánkach bez podpory členku, čiže v nízkych outdoorových topánkach. Tá sa často javí ako pohodlnejšia. Záleží samozrejme, čo je dieťaťu samotnému príjemnejšie, a tiež na trase, ktorú sa chystáte prejsť - čím ťažšia trasa, tým dôležitejší faktor zohrávajú kvalitné topánky.

Ak ste s deťmi v outdoorových radovánkach už zbehlejší, pribaľte spacák, karimatku a stan a hurá na dvoj alebo trojdňové putovanie. Keď naplánujete trasu blízko civilizácie a obedy a večere si doprajete v reštauráciách a kioskoch, nemusíte so sebou ani ťahať toľko jedla. Ak ale chcete sebe a deťom dopriať stopercentnú divočinu, určite si pribaľte ľahkú a prenosnú kuchyňu a jedlo, ktoré ľahko uvaríte. Tým nemyslím, že k obedu si opečiete párok, k večeru ho uvaríte v hrnci s vodou a na raňajky ho zbodnete za studena. Vyskúšajte mrazom sušené hlavné chody aj sladké bodky. Stačí do nich pridať vodu a pobyt v prírode hneď dostane luxusný punc.

Záverom

Neodpustím si ešte poznámku k motivácii:
Deti sa správajú podľa svojich vzorov. Tými sú najčastejšie rodičia. Pokiaľ ako rodič neustále visíte na mobile, dá sa to predpokladať aj u vašich detí. Pokiaľ ako rodič vyhľadávate outdoor a pobyt v prírode a náležite si túto zábavu užívate, vaše deti sa nebudú môcť dočkať, až prvýkrát vyrazia po svojich s vami. Uvidíte.